Môj príbeh

Začni žiť svoje sny a už na nič nečakaj.....Život je príliš krátky na to, aby sme ho trávili na nesprávnom mieste s nesprávnymi ľuďmi....

Milá žena

vážim si, že si sa dostala k môjmu príbehu a verím, že ti bude inšpiráciou pre tvoju novú životnú cestu. 

V mojom príbehu ti rozpoviem, ako som sa vrátila znovu k svojej podstate, začala robiť opäť to, čo ma baví a napĺňa, prečistila som svoje vzťahy aj priestor.

★ ★ ★ ★ ★

Ako malé dievča som milovala hudbu, predovšetkým spievať a vystupovať. Snívala som o veľkých pódiach a splnených snoch. V našej rodine sa hudbou nik nezabýval, až na moju babičku, ktorá spievala vo voľnom čase. Je výborná speváčka a ľudia ju zato veľmi obdivujú. 

Raz mi dala kľúčovú radu....

...ktorá ma sprevádza celý môj život a podľa toho sa riadim: „Natálka nikdy nezabúdaj na seba a choď si za tým po čom tvoje srdce túži, pretože sa ti môže stať, že dopadneš ako ja a svoje sny budeš stále odsúvať na druhú koľaj.

Teraz veľmi ľutujem toho, že som do toho vtedy nedala všetko a veru možností bolo dosť. Dokonca ma volali aj do rozhlasu a ja som nešla, pretože som chcela byť dobrá mama a manželka“.

Nakoľko som nad sebou nemala mentora, pevnú ruku, niekoho kto by mi sprevádzal a viedol po hudobnej ceste, spievala som si len sama pre seba, pre radosť. Roky utekali a ja už som pomaly končila strednú školu. Pamätám si, akoby to bolo dnes, keď som si dala prísľub že: „ Keď spravím úspešne maturitu, spravím všetko pre to, aby som si splnila všetky moje sny. Dám do toho všetko a sústredím sa výhradne na svoj cieľ“  

Pamätám si ako ma okolie odradzovalo.....

Pamätám si ako ma okolie odradzovalo od môjho sna a pochybovali, či na to vôbec mám. Babička bola pre mňa veľkou inšpiráciou, pretože ona nikdy nepoľavila a pevne vo mňa verila. Našťastie som sa nedala odradiť od ľudí, ktorým bol môj sen na smiech a pevne som následovala svoje volanie. 

Keby som nenásledovala svoje srdce, bola by som pravdepodobne doma v papučiach v nešťastnom vzťahu a snívala by som o tom aké to mohlo byť, keby.... Precestovala som nádherné krajiny, žila úžasný dobrodružný a slobodný život a v hlave som mala veľké plány. V tom čase, ako som sa vrátila z lode, som chcela precestovať azda celý svet:-) 

Avšak človek mieni, pán Boh mení..... 

Mala som 28 rokov, keď som sa stretla so svojím mužom. Stretli sme sa v švajčiarskom meste Zürich, kde on pracoval ako manažér podniku, v ktorom som v tom čase vystupvala so svojou kapelou. Bola to láska ako hrom. Zo začiatku som jazdila za ním a nakoľko nás od seba delilo 1000 kilometrov, rozhodli sme sa, že začneme spolu bývať. 

Po polročnej známosti som zistila, že som tehotná. O pár mesiacov neskôr bola svadba a môj život nabral iný kurz. Zrazu bolo menej času na spev a tak som si spievala už len doma pre radosť. Absolvovala som ešte jeden ročník Nemecko hľadá Superstar a v súťaži som sa dostala pomerne ďaleko. Bola to úžasná skúsenosť, no stále ma to neviedlo k cieľu, čo naozaj od života chcem!

"Čomu sa chcem venovať? Ako skĺbiť sny s rodinným životom? Ako nezabúdať sama na seba a popritom byť dobrá matka a manželka? Akosi som sa nevedela spriateliť s myšlienkou, že opustím svoje sny, zabunem na to, po čom moje srdce piští a všetko odsuniem na druhú koľaj. 

Často som sedela v izbe, kým dcéra spala a ponárala sa do beznádeje. Nebola som so sebou spokojná, vnútorne vyrovnaná. Niečo mi tam chýbalo. Viedla som sama so sebou boj a pýtala sa otázky, na ktoré som nepoznala odpoveď. Raz som bola nadšená, potom opäť zlomená, pretože som nevedela akou cestou sa vydať. A tak som bola ako taký list zo stromu, ktorý si poletuje sem a tam. O niekoľko mesiacov neskôr som zistila, že som opäť tehotná. 

Bola som nadšená a moju myseľ zamestnávala predstava aké to bude s dvoma deťmi. Prestala som sa zaťažovať premýšľaním o mojej budúcnosti a zamerala som sa naplno na svoje tehotenstvo. 

Narodil sa mi nádherný zdravý synček. Bola som presvedčená o tom, že s dvoma deťmi už nemá zmysel ďalej spievať a naháňať kšefty. Chcela som svoju spevácku kariéru povesiť na kliniec. V skutočnosti ma hudba neustále priťahovala a nechcela som sa jej vzdať. Toľko práce, času a peňazí, ktoré som investovala, ale hlavne moje srdce. 

Odpoveď prišla v podobe skúsenosti. 

Jeden magický večer, kedy som brigádovala v jednej reštaurácii ako servírka, tam vystupovala jazzová kapela. Stále som premýšľala nad tým, že by som s nimi rada vystúpila, aspoň jeden krát, ale veľmi som sa bála opýtať, či smiem. 

Chodila som okolo nich ako „mačka okolo horúcej kaše“. Využila som chvíľu, kedy mali akurát prestávku. Nazbierala som všetkú svoju odvahu a opýtala som sa, či by som si s nimi mohla zaspievať jednu skladbu. Povedali, že v poriadku, bez problémov a hneď ma vzali na pódium, bez akýchkoľvek príprav:-) 

Nakoľko to boli skúsení muzikanti, tak im vôbec nevadilo, že harmóniu skladby nepoznajú. Sprevádzali môj hlas. Ako som začala spievať, ľudia sa obzerali a nechápali čo robím zrazu na pódiu. Po skončení skladby som zožala veľký aplauz. Absolútne som to nečakala.... 

Ľudia sa ma pýtali, kde spievam, či by som neprišla zaspievať na ich svadbu, narodeniny... Na konci večera, keď som mala ísť už domov sa ma pýtali pri jednom stole, či by som im ešte nezanôtila. Tak si vravím, prečo nie. Naraz mi hostia začali zbierať peniaze do čiapky a za jednu skladbu som zarobila viac ako za celý večer.

Ten večer bol pre mňa bod zlomu. Odbúrala som všetky svoje strachy a uvedomila som si, že to bolo znamenie od boha, aby som neprestávala, aby som neblokovala samú seba prílišnými úvahami a strachmi, ktoré sú len produktom mojej mysle. Spätne som sa dozvedela, že o mojom vystúpeni dokonca písali miestne noviny.

Vďaka tejto skúsenosti som odbúrala strach z toho, čo si o mne pomyslia ostatní, či som dostatočne mladá, krásna, talentovaná, či vlastne môžem, alebo nemôžem niečo robiť.... 

Rozhodla som sa, že budem naďalej spievať, bez ohľadu na to, aké prekážky sa mi postavia do cesty, pretože ma to bavi, pretože rada spievam a cítim, že spievať, inšpirovať a motivovať druhých je moje poslanie.  

Príbeh sa však nekončí. Do cesty sa mi postavila daľšia prekážka... 

V októbri 2019 sa mi zrútilo moje manželstvo. Po nekonečnom dohadovaní sa o peniazoch, nepochopenia z jednej aj z druhej strany, som sa rozhodla, že najlepšia voľba akú môžem spraviť, je odísť. Veľmi som sa bála, že nastane tento okamžik a vo svojej fantázii som si predstavovala katastrofálne scenáre. 

Mala som obrovský strach odísť, nevedela som absolútne čo bude, ako sa manžel zachová, ako to zoberú deti, ako budeme fungovať ďalej sami, ako to bude so starostlivosťou o deti, zvládnem to celé vôbec uniesť psychicky?

Moje vnútro tak neskutočne kričalo po zmene, po tom aby som sa mohla konečne nadýchnuť a robiť veci podľa seba, ale hlavne kôli tomu aby nastal v duši ten vnútorný kľud, ktorý by som teraz už neobetovala. 

Teraz sa cítim spokojnejšie ako kedykoľvek predtým a cítim že sa predomnou otvárajú nové dvere. Myslím, že pre deti je to tažké, ale v konečnom dôsledku lepšie, ako by mali vyrastať v negatívnom prostredí. Táto zmena, ktorá u mňa nastala je prelomová a ja cítim znovuzrodenie môjho Ja. 

Verím, že na tomto svete sme pre nejaký dôvod. Nič nie je náhoda a každý človek tu má svoje poslanie.
Verím, že každý človek si zaslúži byť šťastný a prejaviť sa v tom najlepšom svetle, dať zo seba to najlepšie pre druhých. Zaslúžime si žiť naše sny a následovať svoje srdce. 

Teraz sa nebojím bojovať za to čo chcem, nebojím sa povedať čo si myslím, čo cítim a čo od života chcem. Vyzývam vás k tomu, aby ste si dovolili byť sami sebou, aby ste si dovolili snívať a dať svojím želaniam zelenú. Pretože len ty si kapitán lode, ktorú práve kormidluješ a ty rozhoduješ o tom ku ktorému prístavu tvoja loď dopláva.